reklama

Rovná daň - výhodná pre každého (druhého/piateho)?

Od pána ministra financií sme sa mohli dopočuť, že rovná daň je výhodná pre všetky príjmové skupiny. Opatrnejšie vyjadrenia pripúšťajú, že rovná daň mala negatívny finančný dopad na neveľkú skupinu ľudí, najmä bezdetných s približne priemerným príjmom. Z materiálu na stránke ministerstva financií však možno vyčítať, že skupina, ktorá na rovnú daň finančne doplatila, je podstatne väčšia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (32)

 Analýza ministerstva financií používa síce tiež veľmi opatrné (zavádzajúce?) slovné výrazy:
K objektívnosti treba dodať, že budú i také rodiny, kde zmeny prinesú pokles čistého reálneho príjmu. Najhorší vplyv sa očakáva u jednotlivcov a u tých bezdetných rodín (v zmysle prídavku na dieťa), kde obidvaja manželia pracujú a majú čistý príjem jednotlivo od 8 000 Sk do 17 000 Sk.

Súvisiaci graf (prvý graf materiálu) vypovedá o tom, že príjmové rozpätie tých, ktorí na rovnú daň doplácajú je cca 10 000 až 20 000 (na rozdiel od citovanej vety môže ísť o hrubý príjem).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dôležitejším je však to, že väčší dôraz než na vyjadrenie „budú i také rodiny“ a pod. treba klásť na výraz v zátvorke, ktorý prezrádza, že v analýze spomínanými „bezdetnými“ nie sú zďaleka len skutočne bezdetní ľudia.
Z hľadiska platenia dane je totiž „bezdetným“ aj každý rodič, ktorého deti už nie sú nezaopatrené a dokonca aj každý druhý rodič nezaopatrených detí (nároky vyplývajúce zo starostlivosti o dieťa si môže uplatniť vždy len jeden rodič).
To znamená, že „bezdetným“ je v skutočnosti cca 70 % všetkých pracujúcich.

Mzdou v tak širokom rozsahu ako je 10 000 až 20 000 Sk/mes. je zase odmeňovaná minimálne polovica všetkých zamestnaných ľudí (napriek tomu, že vizuálne sa zdá, že pod takýto malý interval v porovnaní s celkovým rozpätím použitým v grafoch spadá len naozaj malá časť ľudí).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže „bezdetní“, ktorým daňová reforma znížila čistý príjem tvoria „dobrú tretinu“ všetkých zamestnaných (70 % x 50 % = 35 %).

Ak pripočítame ľudí spadajúcich do druhého grafu (jedno dieťa) s príjmovým rozpätím negatívneho vplyvu rovnej dane (príjem cca 13 000 až 20 000) a tiež tých, čo spadajú do tretieho grafu (dve deti) s príjmovým rozpätím nulového vplyvu rovnej dane (príjem cca 16 000 až 20 000), potom dostaneme, že skupina rovnou daňou znevýhodnených ľudí predstavuje takmer 50 % všetkých zamestnaných.

Jeden až dojpercentné zníženie čistého príjmu pritom nie je jedinou stratou znevýhodnených.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vzhľadom na to, že u zostávajúcej časti sa čistý príjem vplyvom uplatnenia rovnej dane vylepšil, tak platí, že viac než absolútna príjmová úroveň (rovnou daňou znevýhodnených ľudí) sa zhoršila ich relatívna príjmová úroveň (ešte viac než absolútna chudoba vzrástla ich relatívna chudoba).

Tretím aspektom je to, že príjem reformou zvýhodnených bol vylepšený na úkor daní využívaných pre spoločné účely. A aj keď mnohí ostávajú verní socialistickej zásade - že čo sa odkrojí zo spoločného nemôže nikomu chýbať - nie všetci zdieľajú tento názor.
Celkom oprávnene preto môžu považovať tento výpadok za jeden z dôvodov čoraz vážnejšieho nedostatku finančných prostriedkov, ktorý sa ich stále vážnejšie dotýka napr. rušením rôznych školských zariadení, dopravných spojov a pod., chátrajúcimi ihriskami a športoviskami, kritickou absenciou miest na trávenie voľného času mladými atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre takmer polovicu ľudí bolo teda zavedenie rovnej dane až trojnásobne nevýhodné.

Otázny je však aj prínos rovnej dane pre ľudí s najnižšími mzdami (v grafoch naľavo od intervalov so záporným efektom na príjem), ktorí tvoria ďalších min. 30 % všetkých zamestnaných.
U týchto ľudí je prínos rovnej dane zaujímavý len v percentuálnom vyjadrení.
Navyše prínosom u nich bolo skôr zvýšenie nezdaniteľnej časti príjmu, než samotný princíp rovnej dane.

Keby sa znižovanie dane u fyzických osôb uskutočnilo štandardnejším spôsobom než zavedením rovnej (neprogresívnej) dane, prínos tejto skupiny by mohol byť dokonca aj vyšší.
Takéto úvahy môžu byť podporované aj príkladom Rakúska, ktoré upravilo svoj daňový systém na porovnateľne výhodný pre podnikateľské prostredie slovenskému znížením daní takým spôsobom, že ani o percento sa neznížilo progresívne zdaňovanie osobných príjmov stúpajúce až na 50 %-nú sadzbu (ale zvýšením nezdaniteľnej časti príjmov FO).

Nehovoriac o tom, že táto skupina ľudí je výrazne viac znevýhodnená inými dopadmi reforiem, napr. poklesom reálnej mzdy (1), znížením priznávaných dôchodkov (2), vyšším než priemerným rastom cien ich spotrebného koša.

Spokojnosť s rovnou daňou tak sotva môže u nich dominovať.

Následne potom dostávame, že skutočne bezprostredne prínosnou bola rovná daň len pre cca 20 % ľudí predovšetkým s nadštandardnými príjmami (v grafoch napravo od intervalov so záporným efektom na príjem).

 Uvedené skutočnosti neuvádzam preto, že by som chcel presadzovať názor, že rovná (a nízka) daň nemôže byť v konečnom dôsledku (vplyvom pozitívneho dopadu na rozvoj ekonomiky) prínosom pre všetkých (aj keď nie som o tom presvedčený a ani nemôžem byť, lebo nie som odborníkom v tejto oblasti - rád sa nechám poučiť ďalším vývojom napr. Slovensko alebo Rusko vs Rakúsko).

Myslím si však, že bolo chybou daňovej reformy, keď nezabezpečila rovnomernejší prínos pre jednotlivé príjmové vrstvy obyvateľstva., napr. výraznejším zvýšením nezdaniteľnej časti, resp. jej nahradením daňovým bonusom.

 Znamenalo by to aj väčšie šance na to, že sa ľudia nepriklonia k tomu, aby podporili tých, čo sa prikláňajú k jej zavrhnutiu.

Jozef Bodnár

Jozef Bodnár

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Odporca čiernobieleho videnia a médiami pretláčaných povrchných pohľadov; človek nachádzajúci tak dobré ako aj zlé u pravice i ľavice, u veriacich i neveriacich ... Zoznam autorových rubrík:  DôchodkyEkonomikaPolitikaDETISféra duchovnáNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu