reklama

Čo robiť keď je zákon vadný

V niektorých prípadoch nedochádza k veľkej dileme. Keď sú ustanovenia zákona zjavne nelogické a nejde v nich o vážnu vec, tak sa jednducho oficiálne ignorujú. Horšie je ak ide o dôležitejšie veci, napr. ak niekomu litera zákona evidentne neopodstatnene zvyšuje daň o päťciferné číslo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

 Príkladom pre prvý prípad menej závažných legislatívnych kačíc je napr. deviata časť Zákonníka práce - Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - Dohoda o brigádnickej práci študentov § 228 odstavcec 2):
Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu ...“.

Samozrejme, že v časti, ktorá pojednáva o pracovných vzťahoch nezakladajúcich pracovný pomer, je absolútne nerelevantné hovoriť o skončení pracovného pomeru a tak isto je nezmyslom rešpektovať len výpovede bez uvedenia ich dôvodu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Odborné publikácie preto pokojne vykladajú toto ustanovenie v zmysle:
Ak spôsob skončenia dohody o brigádnickej práci študenta nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou, AJ bez uvedenia dôvodu. (Je pochopiteľné, že preklepy sa vlúdia všelikde, zaujímavé však je to, s akým pokojom ministerstvo a poslanci už takmer päť rokov akceptujú takéto preklepy a nejavia žiadny záujem o ich nápravu pri niektorej z nie málo početných novelizácií. Alebo je problém v tom, že ustanovenie sa nachádza takmer ne samom konci zákona a málokto sa tak k nemu dostane?)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tá istá časť zákonníka práce obsahuje ešte jedno protirečenie. Na začiatku - § 223 ods. 1. - ustanovuje, že:
Zamestnávateľ môže uzatvárať s fyzickými osobami dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov len na práce, ktoré sú vymedzené (jedným) výsledkom (t.j. nie na opakujúce sa činnosti).

To však veľmi málo korešponduje s § 227 ods. 2. ktorý hovorí, že „na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v priemernom rozsahu až polovice určeného týždenného pracovného času. (Ťažko si predstaviť, že by tu zákonník pojednával o jednorazovej práci v rozsahu viac než 1 000 hodín.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oficiálne výklady preto opäť hovoria inak: dohodou o vykonaní práce možno vykonávať len práce vymedzené výsledkom, zatiaľ čo na dohodu o brigádnickej práci študentov aj opakujúce sa práce vymedzené druhovo.

V tomto prípade by sa však už takouto úpravou ustanovení zákona môže niekto cítiť aj negatívne dotknutý - najmä z radov neštudentov, pre ktorých to môže znamenať legislatívne nepodloženú prekážku a znevýhodnenie pri získavaní určitej práce v porovnaní so študentmi. (Ústava stanovuje, že takéto rozdielnosti sú možné len na základe ustanovení zákona.)

 Tretí príklad je už z daňovej oblasti. V § 36 ods. 1) zákona o dani z príjmov (ZoDP) je jednoznačne stanovené, že zamestnanci, ktorí mali aj iný príjem než uvedené dva druhy - zo závislej činnosti, resp. z ktorého sa daň vyberá zrážkou - nespĺňajú podmienku môžnosti vykonania ročného zúčtovania dane zamestnávateľom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak však má niekto taký iný príjem, ktorý je od dane oslobodený, nijak to nemení jeho pozíciu vo veci daňového priznania.

Inštrukcie Daňového riaditeľstva (DR SR) preto znenie tejto časti zákona pokojne dopĺňajú aj o prípady ľudí s príjmami od dane oslobodenými.

 Podstatne horším prípadom nezvládnutého formulovania textu ZoDP je § 11 ods. (1) bod b).
„(1) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti, ktorými sú:
a) ...
b) suma ... na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem; ak má vlastný príjem ..., nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky (manžela); do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie“

Do príjmu manželky (o ktorý sa znižuje nezdaniteľná časť základu dane) by sa teda mali započítať všetky plnenia, ktoré sú v zmysle ZoDP príjmom, okrem uvedených výnimiek.

Z hľadiska toho, do akej miery ZoDP stotožňuje jednotlivé plnenia s pojmom „príjem“ možno tieto plnenia rozdeliť na tri skupiny (absurdnosť ich započítania do príjmu manželky však týmito kategóriami nie je nijak obmedzená).

1. skupina - plnenia, ktoré ZoDP jednoznačne pomenúva ako príjem (tým, že je to uvedené v texte bezprostredne pred ich vymenovaním v zákone, resp. to vyplýva zo samotného pomenovania plnenia).

Príklad 1:
„príjem získaný ... darovaním alebo dedením ...“ § 3 ods. (2) bod a).
Zdedenie hodnotnejšej veci (manželkou) podľa toho úplne znemožňuje uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane (na manželku) - čo znamená o takmer 17 000 Sk vyššiu daň (manžela).

Príklad 2:
„... sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako
a) suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca...
b) hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom ...
...
e) poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a ..., ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, „ ... § 5 ods. (7)
Ak napr. manželka nastúpila do zamestnania po rodičovskej dovolenke v mesiaci december, potom by podľa toho musela do svojho príjmu započítať (okrem presnej čiastky hrubého príjmu) aj výšku odvodov, ktoré v tomto mesiaci zaplatil zamestnávateľ (spravidla viac než 30 % hrubej mzdy), ako aj čiastku, ktorú zamestnávateľ vynaložil na jej doškoľovanie a stravovanie.

Príklad 3:
„(1) Od dane je oslobodený príjem a) z predaja bytu alebo obytného domu“ ... § 9
Podobne ako v prípade zdedenia, aj predaj (resp. výmena) bytu (domu, auta) podľa toho znemožňuje uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane.

2. skupina - plnenia, ktoré ZoDP nepomenúva jednoznačne ako príjem (v ich názve, resp. pred ich vymenovaním je uvedený iný pojem než „príjem“), sú však uvádzané v paragrafe, ktorého nadpis uvádza slovo „príjmy“.

Príklad 1:
„§ 9 Príjmy oslobodené od dane
(1) Od dane je oslobodený príjem
a) ...
...
(2) Od dane sú oslobodené aj
a) dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia ...
...
k) ... podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu...“
To, že tie neskoršie uvedené plnenia sú zaradené do osobitného (druhého) odstavca - s novou uvádzacou vetou, ktorá v porovnaní s predchádzajúcou vynecháva len pojem „príjem“ - možno vnímať tak, že tieto plnenia sa nepovažujú za príjem.
Ak však vychádzame z nadpisu paragrafu, potom príjmom sú aj tieto plnenia a tí, ktorí si chcú uplatniť nezdaniteľnú čiastku na manželku, asi musia zistiť akú hodnotu mali služby z verejného zdravotného poistenia pre manželku (napr. pôrod, prehliadky) a započítať to do jej príjmu.
Podobne, napr. v prípade stavebného sporenia sa do príjmu započíta výška štátnej prémie.

Príklad 2:
㤠3 Predmet dane
(1) Predmetom dane sú
a) príjmy zo závislej činnosti (§ 5),
b)...
...
§ 5 Príjmy zo závislej činnosti
(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
a) ...
...
(5) Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2, nie je predmetom dane ani
a) cestovná náhrada ...
b) nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov ..., osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania ...“
V tomto prípade je premisa, že plnenia uvedené v odstavci (5) sa nepovažujú za príjem, utvrdená aj tým, že § 3 stanovuje, že príjmy zo závislej činnosti SÚ predmetom dane, pričom plnenia v § 5 odstavec (5) predmetom dane rozhodne nie sú.
A tiež tým, že keď sa ZoDP odvoláva na tieto plnenia, tak opäť nepoužíva termín „príjmy“, ale „plnenia“ ... § 5 ods. (6).
Ak sa však za príjem predsa len považujú aj tieto plnenia (napr. aj v zmysle kritéria nasledujúcej skupiny 3), potom malú časť roka pracujúca manželka musí vyčísliť a do svojho celkového príjmu započítať aj cenu používaných ochranných pomôcok, pracovného plášťa, jeho prania ...“

3. skupina - plnenia, ktoré sú príjmamy (len) podľa úvodnej, všeobecnej definície ZoDP:
„Na účely tohto zákona sa rozumie ... c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak, „

Ak je rozhodujúcou táto definícia, potom je do príjmu manželky potrebné započítať navyše napr. aj úvery a pôžičky, ktoré ZoDP spomína v § 3 ods. (2) bod b).

(Je zrejmé, že aj takto nepodarené ustanovenia ZoDP prispievajú k tomu, že na Slovensku je platenie daní chápané skôr ako výpalné organizované štátom - ktorému je najmúdrejšie sa v čo najväčšej miere vyhnúť - než ako náležitý príspevok na zabezpečenie obrany a poriadku v štáte, kultúry, vzdelávania, výchovno preventívnych opatrení atď.)

Napriek nelogickosti a neopodstatnenosti započítavania uvedených plnení do príjmu, DR SR si nedovolilo dať iné inštrukcie ako stanovuje zákon.
Na druhej strane ich však nijak nepotvrdzuje, skôr naopak - zmieňuje sa len o troch plneniach započítavaných do príjmu manželky (za účelom uplatnenia uplatnenia nezdaniteľnej čiastky na manželku): peňažný príspevok za opatrovanie, čiastočný invalidný dôchodok a materské.

Z toho je možné usudzovať, že iné „netypické“ plnenia/príjmy nie je potrebné započítavať, t.j. DR SR ich započítavanie zrejme nebude kontrolovať.

Takto chápané stanovisko DR SR (odmietanie upresnenia toho čo sa ako započítava do príjmu manželky) je teda celkom pozitívne - prospešné pre ľudí (ktorí sa na základe takejto interpretácie nemusia zaťažovať započítavaním väčšiny zákonom uvedených plnení).

Má to však jeden háčik. Nejasnosť pravidiel môže byť v niektorých prípadoch aj na škodu.

Napríklad v súvislosti s píjmami z bezpodielového spoluvlastníctva manželov - ako sú napr. úroky. Vo všeobecnosti si totiž manželka bez vyššieho prímu môže uplatniť započítanie úrokov do svojho základu dane a podaním daňového priznania dosiahnuť vrátenie dane zaplatenej (zrážkou) z týchto úrokov (rovnako ako dieťa v prípade detských vkladných knižiek alebo stavebného sporenia na jeho meno).

Je však otázne, či môže manželka podať takéto daňové priznanie (započítať úroky do svojho základu dane), keď tieto úroky neboli nijak zohľadnené v daňovom priznaní manžela pri stanovení príjmu manželky za účelom uplatnenia nezdaniteľnej čiastky na ňu.

Hospodárske Noviny (ktoré sa na rozdiel od DR SR snažili uviesť viac upresnení ohľadom tejto problematiky - 8.2.2006, príloha Daňový poradca) uvádzajú, že do príjmu manželky (za účelom uplatnenia nezdaniteľnej čiastky na manželku) sa započítava jedna polovica príjmov plynúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Keďže do základu dane manželky je možné započítať až plnú výšku úrokov ... § 4 ods. (8) v jej daňovom priznaní, v súhrme sa tak manželom vráti polovica zaplatenej dane z úrokov.

Dávalo by však dobrý zmysel, keby platilo pravidlo, že akým pomerom sa do príjmu manželky (za účelom uplatnenia nezdaniteľnej čiastky základu dane manžela na manželku) započítava príjem z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takým istým pomerom sa musí započítať tento príjem aj do daňového základu.

Kým však nie sú vyjasnené tieto podmienky, nedá sa vylúčiť ani možnosť, že po vzore § 4 ods. (8) sa manželia dohodnú, že za účelom uplatnenia nezdaniteľnej čiastky na manželku, sa úroky započítajú v plnej výške do príjmu manžela, kým za účelom započítania týchto úrokov do základu dane - v zmysle § 4 ods. (8) - sa dohodnú na započítaní do základu dane manželky v plnej výške.

Tí otrlejší a informovanejší o nepísaných pravidlách o tom kde si čo možno dovoliť to zrejme tak aj robia.

Ministerstvu financií to zdá sa vyhovuje, pretože vyjasňovať podmienky nemieni.

Odmieta poskytovať bližšie informácie o týchto nejasných podmienkach aj napriek platnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý zaručuje, že „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“

Konkrétne:

požiadavka ... „Týmto Vás žiadam o poskytnutie informácie - výšky pomeru akým sa do príjmu manželky - za účelom uplatnenia nezdaniteľnej čiastky základu dane manžela na manželku podľa § 11 ods. 1. b) Zákona o dani z príjmu - môže, resp. musí započítať príjem z bezpodielového spoluvlastníctva manželov dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu) alebo § 7 (z kapitálového majetku) alebo § 8 (ostatné príjmy) keď je tento príjem v zmysle § 4 ods. 8 zákona o dani z príjmov po vzájomnej dohode manželov zahrnutý v plnej výške do daňového základu jedného z nich.“

odpoveď ... „Podanie nie je žiadosťou o informáciu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale Vaša žiadosť má charakter daňového poradenstva.“

Jozef Bodnár

Jozef Bodnár

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Odporca čiernobieleho videnia a médiami pretláčaných povrchných pohľadov; človek nachádzajúci tak dobré ako aj zlé u pravice i ľavice, u veriacich i neveriacich ... Zoznam autorových rubrík:  DôchodkyEkonomikaPolitikaDETISféra duchovnáNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu