O výzve tým, čo chcú voliť menšie zlo a výzva tým, čo nechcú voliť

To, že postup podľa Aliancie fair-play je možný len u tých nespokojných občanov, ktorí sú ochotní podporiť (okrem iného aj finančne – zo štátneho rozpočtu – za získané hlasy) niektorú z politických strán (čo je zrejme len menšia časť nespokojencov) je len jedným z nedostatkov.

Prípadná štvorročná prítomnosť kandidáta z posledného miesta v parlamente by síce mohla byť vážnymm mementom na zlepšenie pôsobenia strany, pravdepodobnejší je však iný scenár.
Takýto kandidát zrejme odstúpi a všetky získané hlasy strana plne využije na presadzovanie svojej pôvodnej línie.

Ak by aj k odstúpeniu nedošlo, je možný ešte horší scenár - že sa ukáže, že zvolenie neznámeho kandidáta do parlamentu bolo kúpou mačky vo vreci - keď takýto poslanec bude ešte arogantnejší a svoje záujmy viac presadzujúci než jeho doteraz v parlamente pôsobiaci kolegovia.

Politickým stranám (najmä tým veľkým) teda táto kampaň Aliancie Fair-play môže len vyhovovať.
Zvýši sa totiž ochota voličov voliť niečo s čím nesúhlasia, ak to podľa ich hodnotenia bude o niečo menšie zlo než tie ostatné.

Najvážnejším nedostatkom je však to, že kampaň neponúka nič nové tej obrovskej časti potenciálnych voličov, ktorá nechce podporiť žiadnu stranu.

Je síce pravda, že volebný zákon neumožňuje to, čo by bolo v ich prípade najprirodzenejšie a najvýstižnejšie.
Títo ľudia by mali mať umožnené, aby svoj postoj mohli vyjadriť vhodením prázdnej obálky - s tým, že aj takýto ich hlas by sa započítaval do celkového počtu hlasov z ktorého sa vypočítava percento získaných hlasov politickými stranami.

Napr. je možné, že politickým stranám vo voľbách odovzdá svoj hlas 50 % oprávnených voličov, pričom jedna strana získa približne 30 % z týchto hlasov, štyri strany okolo 10 %, dve strany asi 8 % a po jednej strane 6 %, 4 % a 3 %.
Prevažná väčšina predstaviteľov politických strán si navyše ešte neodpustí využiť príležitosť danú nie príliš vysokou volebnou účasťou na silácke tvrdenia o tom, že ich výsledok by bol zaiste ešte lepší, keby sa k voľbám unúvalo viac ľudí.

Situácia by však vyzerala výrazne inak, keby boli akceptované aj prázdne obálky a povedzme polovica z nevoliacich občanov by využila príležitosť vyjadrenia svojho stanoviska vhodením prázdnej obálky (za hore uvedených podmienok).

Najväčšia strana by tak namiesto 30 % získala len 20 %, štyri strany s pôvodne 10 %-mi len 6,7 %, nasledujúce dve strany namiesto 8 % len 5,3 % a u zostávajúcich troch strán by sa 6 % zmenilo na 4 %, resp. 4 % na 2,7 %, či 3 % na 2 %.
Pri 75 %-ej volebnej účasti by politici navyše stratili aj vodu na mlyn svojich prázdnych rečí o tom, že ich výsledky sú nepriaznivo ovplyvnené nízkou volebnou účasťou.
Zároveň by sa ušetrili peniaze zo štátneho rozpočtu, lebo až dve strany by klesli pod 3 % hranicu potrebnú na obdržanie (naposledy nehorázne zvýšeného) štátneho príspevku politickým stranám.

Žiaľ, náš súčasný volebný zákon vyjadrovanie nesúhlasu prázdnymi volebnými obálkami zamieta. Takéto hlasy jednoducho vylučuje z celkového počtu hlasov použitého na výpočet percent získaných politickými stranami. Pri akomkoľvek počte odovzdaných prázdnych obálok je tak výsledok volieb taký, ako keby sa títo hlasujúci volieb nezúčastnili (iná je len volebná účasť).

Našťastie však existuje alternatívna možnosť dosiahnutia rovnakého efektu ako pri systéme akceptujúcom prázdne obálky. Máme totiž takmer desiatku politických strán, ktoré nemajú žiadnu reálnu šancu dostať sa do parlamentu a hlasovanie za tieto strany má presne takýto efekt na výsledky parlamentných volieb (možno práve preto tu bola snaha o obmedzenie počtu strán vo voľbách polmiliónovou volebnou kauciou).

Voliči, ktorí sa kvôli nespokojnosti s politickými stranami nemienia zúčastniť volieb, by urobili lepšie, keby si vybrali jednu z ministrán (s veľmi nízkymi volebnými preferenciami) a dali hlas jej. Že z ich strany nejde o sympatie k tejto strane môžu pritom dať najavo tým, že zakrúžkujú kandidátov na posledných štyroch miestach.

Takýto postup by mal niekoľko prínosov:

- vďaka vysokej volebnej účasti by sme sa tentokrát vyhli pravidelne sa opakujúcemu táraniu politikov tesne po skončení volieb o tom, že ich strana nedosiahla očakávané výsledky buď kvôli dobrému počasiu (keď svieti slnko) alebo zlému počasiu (v prípade dažďa), kvôli lenivosti ľudí (nechcelo sa im z domu), resp. ich prílišnej pracovitosti (nenašli si čas popri práci) - len nie kvôli nespokojnosti s počínaním politikov z tejto strany.

- nízke percentuálne zisky strán (ako najviac medializovaný ukazovateľ ich úspešnosti vo voľbách) by bol vážnym vyjadrením nespokojnosti ľudí - a tak hlasným apelom na nápravu.

- každý hlas odovzdaný inej ako komunistickej strane znižuje pravdepodobnosť jej zastúpenia v parlamente (konečne by sa z parlamentu vylúčila strana, ktorá je pôvodnou príčinou všestranného zaostávania našej krajiny za vyspelou Európou a ktorá reprezentuje ideológiu, ktorá má vo svete na svedomí desiatky miliónov ľudských obetí).

- menej strán s viac ako 3 % ziskom hlasov by znamenal úsporu našich daní, resp. ich lepšie využitie než na dotovanie činnosti politických strán.


Výsledný efekt by mohol byť aj taký, že na budúce by si už viac ľudí vedelo vybrať stranu, ktorú sú ochotní podporiť.